Žijem na Slovensku už 58 rokov a na “ staré kolená “ premýšľam, načo sme tu žili, keď nám štát ukradla mafia.
Je nedeľa 13.7.2014 poobede, s mamou stojíme v kope ľudí pred výťahmi Univerzitnej nemocnice v Košiciach.
Je dusno v povetrí a aj medzi ľuďmi, no lebo, výťahy nikde a je nás tu pomaly aj 40 kusov.
Ideme na 13. poschodie, rozheganá mašina sa čudne kymáca a pár centimetrov od mojej hlavy sa kymácajú visiace drôty.
Pochádzajú z krytu, ktorý spodnú časť nemá, žiarivky neobsahuje, u druhého krytu to isté, len tam ako – tak bliká jediná žiarivka !
Bože môj, keď ten krám skape, nebodaj výťah s ním, nepomôže nám tu ani Raši, Paška, Fico, o Európskej Únii ani nehovoriac.
Sestra a ďalšie dve panie ležia na strašidelných, otrasných posteliach a vysvetľujú mi, že pochádzajú z Afganistanu, hoci nerozumiem ako to myslia.
No nijako, to si len tak psychologicky pomáhajú, žartujú, aby prekonali bolesť a hanbu, ktorej sú ako občianky Slovenska vystavené.
Šialené Slovensko, ľudia operovaní na chrbtici, s dvomi skrutkami v stavcoch, ležia na gume, potia sa, trápia sa a klimatizáciou je otvorené okno.
Ach jaj sestra moja zdravotná, toto Ti patrí za to, že Ty a moja 80 ročná mama ste celý život “ odmakali “ v zdravotníctve za pár šupov, neskutočná hanba !
Je 15.7.2014 poobede, rozprávam sa s Prešovčanom, ktorý žije už 10 rokov v Sydney a do nemocníc pacientom pripája televízie podľa želania.
Najprv nerozumiem, o čom to preboha hovorí, veď moja sestra je šťastná, že si mohla doniesť tranzistor, počúva pár staníc, televízor by bol zázrak.
On mi vysvetľuje, že Austrália, vláda garantuje každému pacientovi v nemocnici výber televíznych programov podľa želania.
Keď mu popisujem situáciu, ako vyzerajú naše nemocnice a starostlivosť o pacienta, neverí, nerozumie, myslí si, že si vymýšľam, žartujem.
Ja mu rozumiem, mladý človek, skončil školu, okamžite odišiel do Austrálie a slovenskú nemocnicu našťastie, videl iba pri narodení.
Po roku znova pribehol na chvíľku, lebo minule si kúpil byt, zariadenie, a teraz prišiel skontrolovať výsledok.
Ako sa mamka trápila so slovenskými firmami a majstrami, sťaby stavebný dozor.
Spokojný veru nie je, lebo na Slovensku majstri majstrujú kadejako nekvalitne, nemajú žiadne licencie ako v Austrálii.
Rozmýšľa, či sa vrátiť na Slovensko, lebo keď je v Sydney rok, ťahá ho na rodnú hrudu a keď je tu 3 týždne, je vystrašený.
Odrazu vidí všade neporiadok, chaos, prakticky máločo na Slovensku funguje tak, ako bežný štandard vo vyspelom svete.
Som s ním v kontakte a neskôr napíšem podrobnejšie o jeho slovenskej rozpoltenosti a pocitoch.
Ja pokukujem po Nemecku, váham, premýšľam, aby som do niečoho nepríjemného len tak “ nevhupol „.
Najprv si odbehnem na pár dní pozrieť nejakú dedinku v Rakúsku, budem Vás informovať.
Zatiaľ premýšľajte aj Vy o výťahu a posteliach v Košickej nemocnici, keď sa vrátim, zájdem tam a urobím fotografie.
A to všetko pre Tvoje dobro, Slovensko naše milované, prekliate ľuďmi, ktorí Ťa zneužívajú na ohlupovanie občanov..