Ľudia na Slovensku už nedôverujú nikomu a ničomu, majú strach a pestujú si beznádej.
Samozrejme, nie všetci.
Záleží na tom, v ktorom Slovensku ste ukotvení.
Ak ste súčasťou mafie podsvetia a politiky, máte sa ako gróf, peniaze sa sypú a Vy od blaha neviete kam skôr.
Či si kúpite hodinky za 10 000 eur, skromné autíčko za 100 000, prinajhoršom menšiu vilku za milión !
Veď máte z čoho.
Celý deň sa vyvaľujete na pláži, prinajhoršom v parlamente a kujete kšefty a pikle v priamom prenose.
Včera ma navštívila mamička 3 detí, ktorá má už takéhoto Slovenska plné zuby.
Na Slovensku kde žije ona, panuje strach, nervozita, rodina prežíva od výplaty k výplate.
Manžel pracuje pre nemenovanú slovenskú firmu v Rusku.
A tá im nezaslala výplaty na účet za dva mesiace dozadu, lebo im neplatia a pod….
Matka rodiny má 44 rokov, tri deti a trápenie ako ušetriť, ako prežiť, kde si požičať, na plátanie dier v rodine.
Pracuje ako kuchárka za 320 eur čistého v štátnej škole a vraví, že má psychické stavy, kedy nevie, ako ďalej.
Najstaršia dcéra si našťastie našla prácu, syn o rok končí strednú školu a najmladšia dcérka má 10.
Život celej rodiny je v neustálom strese, strachu, napätí.
Sama má strednú školu s maturitou a prácu v kuchyni má napriek všetkému rada, nie je to žiadna hanba.
Hanbou je výplata 320 eur čistého !
A to má človek ešte strach, aby o takúto mizerne platenú prácu neprišiel.
A pritom vidí, ako sa v školstve kradne a peniaze sa len tak sypú na kadejaké nezmysly.
Doma šetria na kúrení, vode, na všetkom čo sa len dá.
V škole je všetko prekúrené, obrovské priestory zapratané haraburdami sa vykurujú zbytočne.
Interaktívne tabule, predražené počítače a pred koncom roka vždy kopa peňazí na rýchle míňanie.
Vtedy sa nakupujú hlúposti, lebo firmy majú kšeft a všimné bokom dostane aj riaditeľ, nehovoriac o vyšších šéfoch.
Celý štát je prehnitý korupciou a Fico nám ide prihodiť zopár drobných ?!
Štát, úradníci, mafia nás okrádajú v stovkách eur mesačne na výplatách a idú nám zalepiť oči a ústa žobračenkou !
Milá pani bola spravodlivo rozhorčená, mohol som len pritakávať, horšie bolo potom, keď mi položila priamu otázku.
Je nejaká nádej na zmenu tohoto Slovenska, ktoré žijeme my, obyčajní ľudia ?!
Priznám sa, bol som v pomykove, nevedel som, čo povedať.
Jediné čo mi napadlo, prečítal som jej z počítača nápad, ktorý som práve zasielal na Pravdu, ako reakciu čitateľovi.
Prečo ľudia na Slovensku neidú demonštrovať do ulíc ?
No neidú, lebo na Slovensku sa ľudia boja a navyše nie sú na to trénovaní, školení.
Lebo tu nič nefunguje na občianskej báze.
V treťom sektore sa “ premelú “ obrovské peniaze a tretí sektor pre občana nefunguje, prakticky neexistuje.
Pričom ten tretí sektor v dnešnej dobe žiadny netreba, keďže on sa už v podstate stal súčasťou politmafie.
Ľudia sa môžu dohodnúť na stretnutí aj samostatne elektronicky.
Treba to iba vedieť zorganizovať tak, aby z toho nebol právny problém a sklamanie.
Ľudia by si mali postupne natrénovať formu stretnutí na uliciach.
Najlepšie by to vyznelo ako chodecká športová aktivita, hobby jednotlivcov.
Je to nenáročné, zdravé.
A v prípade nutnosti to spontánne prerastie do masovej formy, zlúčením skupiniek.
Tým pádom to nie je žiadne zhromaždenie, nikto nemusí nič povoľovať, nič žiadať.
Pani si to vypočula a povedala takúto vetu.
Pán Luterán, ja chcem revolúciu, chcem, aby sa Slovensko zmenilo, a neviem čo treba urobiť.
Lenže v tomto momente mám omnoho väčší strach o svoje deti, musím sa už ponáhľať domov.