My bývalí komunisti sa bojíme, pochopte nás prosím, nie sme všetci zlí !

3. apríla 2014, luteranjaning, Nezaradené
Stretol som človeka, ktorý má v roku 2014 obrovský strach kvôli tomu, že pred rokom 89 bol radovým komunistom !
 
Trvalo mi hodnú chvíľu, než som sa dokázal zorientovať, o čom to vraví, aký strach, veď komunisti sa majú ďaleko lepšie ako obyčajní ľudia.
 
Zvyčajne mali vyššie platy ako bežní ľudia a teda majú aj vyššiu penziu, bývalí komunisti si vzájomne pomáhajú, podporujú sa.
 
A z radových komunistov sa nikdy nikomu ani vlások na hlave neskrivil a jediný červený papaláš, ktorého obetovali bol Štepán.  
 
Pán učiteľ v rokoch ale stále dookola opakoval, že to nie je o tom materiálnom, čo si ja myslím, problém je v niečom úplne inom.
 
V čom môže byť problém, veď po takýchto bývalých radových komunistoch, s prepáčením, ani pes neštekne ?
 
Možno práve naopak, bežní ľudia sa boja ich, keďže zažili, čo komunistická strana urobila s každým, kto jej nevyhovoval ! 
 
A on len stále, že sa veľmi bojí, tak sa nebál ani vtedy, keď červenú knižku súdruhom v zlosti vrátil koncom roka 1989. 
 
Veď to je super, to bolo odvážne, vravím a stále som nevedel pochopiť, z čoho ten jeho strach pramení.
 
Bol som v koncoch, pána učiteľa poznám roky, o jeho traume som nemal ani potuchy, o členstve v strane ani toľko.
 
Keď pokračoval s tým, že má strach a treba pochopiť, že nie všetci komunisti boli zlí, už som bol zlý sám na seba za nechápavosť.
 
Pán učiteľ a teraz vážne, niekto Vám za to bývalé členstvo ubližuje, niekto Vám robí zle, lebo ak, treba to riešiť, rád pomôžem !
 
Nakoniec mi povedal pravdu, stretol po dlhých rokoch kolegu z práce, tiež komunistu, ale riadne zarytého a ten mu nahnal strach. 
 
Nech sa pripraví na najhoršie, blíži sa katastrofa, či nesleduje Ukrajinu, tam nacionalisti bijú komunistov a to príde čochvíľa aj k nám !
 
V prvom momente som bol v šoku, čo to je, čo to má znamenať, je to naozaj realita a či akási chiméra ?
 
Potom som si uvedomil, pán učiteľ je dobrák od kosti, miloval svoje predmety, študentov a žil iba pre nich, tak trocha v inej dimenzii. 
 
Tak ako v minulosti spadol nevediac ako, do pasce červenej straníckej príslušnosti, teraz sa mu to vrátilo ako bumerang.
 
Vravím mu, vykašlite sa na bývalého kolegu, Ukrajina je síce za rohom, nič takého tu nehrozí ani vo sne, môžete mi veriť !
 
Potom sa však vyjavila celá pravda.
 
Ten bývalý kolega bol strašne otravný, chce sa s ním znova stretnúť a on má z toho väčší strach ako z celej Ukrajiny !
 
Vravím mu, pán učiteľ, pri všetkej úcte, dostanem z Vás infarkt, nesmiete sa nechať, buďte dôraznejší, odmietnite stretnutie.
 
No hej, len ako si to on vysvetlí, či sa nebude hnevať a či sa mu nebude mstiť a či z toho nebude mať ešte väčšie problémy atď.
 
No poviem Vám, ako keby ma prešiel parný valec, taký som bol zničený, keď pán učiteľ konečne odišiel.
 
Tí zarytí komunisti to mali fakt „dobre“ premyslené, takto oblbnúť slušných, vzdelaných, obyčajných ľudí ?!